Pravda je taká, že mám harmonické manželstvo. S manželkou sa bijeme iba kvôli končekom chleba. Aj to len v sobotu. Keď ráno prinesiem z pekárne za rohom ešte teplý voňavý peceň, hneď mu amputujem oba chrumkavé končeky a pokiaľ manželka vstane, rýchlo ich zjem.Viem, aká búrka bude nasledovať, no napriek tomu neviem odolať. Končeky chleba sú vášeň! Nedávno som to rozprával v práci a kolegovi sa hneď zaleskli oči. Vraj presne vie. o čom hovorím. Že u nich doma je to to isté.
„Príležitosť je ukrytá všade,“ hovorí klasik. A pozerať sa na marketing chleba cez jeho končeky by mohla byť brutálna príležitosť. Tak poďme skúsiť nad tým podumať a uvidíme, čo sa z toho vyvŕbi :).
Ak existujú ľudia, ktorí majú vášeň pre končeky, tak v rámci vesmírnej rovnováhy by mali existovať aj ľudia, ktorí majú vášeň pre mäkučkú chlebovú striedku. Ak si pomôžem teóriou geniálneho matematika Richarda Feynmana, tak pri dostatočne veľkej vzorke bude pomer medzi tými, ktorí si kupujú chlieb kvôli kôrke, a tými, ktorí si ho kupujú kvôli stredu, 50:50. A ajhľa. Už sa to začína črtať! Dve protikladné potreby uspokojuje jeden produkt. Inak povedané, ten kto si chce kúpiť iba kôrku, si musí kúpiť aj striedku a naopak. To je divné. To je prečo tak? Ako by asi vyzerali regály s pecňami chleba, kde na jednej strane by predávali bochníky pre „končekárov“ a na druhej bochníky pre „striedkárov“?A predalo by sa ich celkovo viac alebo menej? Koľko by ľudia boli ochotní zaplatiť za to, že dostanú iba to, čo chcú? A ako by vôbec vyzeral taký bochník vyskladaný zo samých končekov? Mňam, mňam. Možno tak ako na obrázku a možno ešte lepšie - mohla by to byť dokonca guľa, z ktorej by trčali samé končeky :). To by som potom prišiel do mojej obľúbenej pekárne a pani za pultom by sa ma spýtala: „Prajete si ako vždy päťkončekový alebo budete mať návštevu? Tak tu máme dnes akciu - sedemkončekový za cenu päťkončekového. A máme tu ešte novinku -odvčera pečieme kôrky rôznych stupňov chrumkavosti a striedky rôznych stupňov mäkkosti.“ Myslím, že sme na stope takej malej bochníkovej revolúcie. A keby sa ten tvar dal ešte patentovať, tak by sa na tom naozaj dalo aj chrumkavo zbohatnúť. Všeobecne povedané, keď sa na akýkoľvek segment trhu dokážete pozrieť z iného uhla pohľadu, uvidíte často zázračné príležitosti. Keď chcete dosiahnuť zmenu, vyvolajte diskusiu. Keď chcete uspieť na saturovanom trhu, nanovo ho rozsegmentujte - podľa iných motivácií. A hneď bude miesta dosť. Veď prečo by mal bochník chleba aj ďalších 100 rokov vyzerať rovnako? Prečo by sa mal chlieb aj ďalších 100 rokov deliť len podľa toho, z čoho je upečený - na biely a čierny, prípadne celozrnný a necelozrnný? Možno je to celé blbosť. Ale čo keď nie? Veď pred pár rokmi si tiež mnohí mysleli, že víno sa bude navždy deliť len na fľaškové a rozlievané. A niektorí z tých, čo si to nemysleli, sú dnes rozprávkovo bohatí.
S pozdravom, všetko je inak!
