Bol som na pohrebe kamarátovej mamy a bolo to veselšie, ako som očakával. Brat zosnulej, zhrbený deduško so sivou dlhou bradou, stál nad hrobom a mlčky prijímal kondolencie. Zrazu k nemu pristúpila distingvovaná staršia pani celá v čiernom a povedala: „Nejaký ste bledý, nie je vám zle?“
Deduško zdvihol zrak, pozrel dáme do očí a s kamennou tvárou pozostalého odvetil: „Ďakujem, milostivá, som v poriadku. Tá bledosť, to je len naša rodinná farba. Všetci v našej rodine sme mali odjakživa farbu hruškového hovna.“ Nastalo hrobové ticho… a potom… smiech a uvoľnenie.
Chápete to? Tomu sa hovorí majstrovstvo. Ten deduško dokázal v zlomku sekundy úplne otočiť atmosféru tak, že si ten pohreb všetci zapamätáme do konca života. Bravúrne nás emočne preladil v milióntine sekundy. Ešte teraz mám z toho husiu kožu. A hrejivé teplo na duši. Tomu by jeden Japonec neuveril! Takémuto talentu môže každý tvorca reklamy len ticho závidieť. TV spot na pohrebnú službu je hotový.
Ozaj, čo myslíte, koľko ľudí by asi chcelo mať veselý pohreb? Je to blbosť? Nie je to blbosť? Ťažko povedať takto na prvú šupu. Možno by stálo za to chvíľu podumať nad veselou pohrebnou službou… Možno by sa aj našiel niekto, kto by to vyskúšal. Veď príležitosť býva často ukrytá tam, kde by sme ju nikdy nehľadali. A možno, že také pohrebníctva vo svete aj existujú. Dokonca by som sa čudoval, keby nie. Veď všade vo svete platí, že najlepšou inšpiráciou v marketingu je sám život. A niekedy aj smrť :-).
Mama môjho kamaráta z tohto príbehu bola vždy veselá kopa. Veselí ľudia si zaslúžia veselé pohreby.
S pozdravom, všetko je inak!
