Nedávno som v časopise čítal rozhovor so známym cestovateľom, ktorý si povzdychol, že už nie je na svete čo objavovať. Ľudia vraj už všade boli. Myslím, že keby ho počuli ryby, počúrali by sa od smiechu. Ryby totiž najlepšie vedia, že väčšina povrchu našej zemegule leží ľuďmi neobjavená - pod vodnou hladinou. Veci sa jednoducho často majú inak, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Michael Novak vo svojej známej knihe Biznis ako poslanie píše, že spoločným znakom úspešných ľudí v biznise je, že majú do vecí hlboký vhľad, že vidia pod povrch javov, pod ich hladinu. Často na to myslím, keď sa snažím vniknúť do podstaty nejakého problému, do skrytých motivácií ľudí, lebo tie sú v marketingu a reklame kľúčom k úspechu.
Dnes by som sa rád s vami podelil o jednu záhadu, ktorá mi už roky vŕta v hlave. Stretol som sa s ňou v Papue-Novej Guinei. V krajine, kde 5 miliónov ľudí hovorí tisíckou rôznych jazykov, je 96 % nezamestnanosť. Papuánci z nášho pohľadu nemajú NIČ, IBA ČAS. Nekonečne veľa času. Napriek tomu hlavným „západným“ produktom, ktorý som tam videl, nebola napodiv Coca-Cola, ale instantné rezance od Nestlé. Malé tvrdé balíčky vyschnutých rezancov tam boli hitom, po akom túži každý produktový manažér. Odlamovali si z nich a chrúmali ich deti aj dospelí, muži aj ženy. Surové ich používali na zasýtenie, ako lízanku či cukrík. Turistom otvárali dvere k srdciam domorodcov, dalo sa s nimi zaplatiť ubytovanie.
Neuveriteľné! Ešte neuveriteľnejšia však bola reklama na ne. Ak sa niekde v horách objavila náhodou nejaká malá murovaná stavba, na jej stene často svietil rukou namaľovaný farebný balíček s trčiacimi suchými rezancami a pod tým nápis v angličtine „FAST TO COOK – GOOD TO EAT !“ Chápete? V krajine, kde jediné, čo ľudia majú, je čas, je hitom produkt, ktorý čas šetrí. To je čo za blbosť?! To kto vymyslel?! Ale najmä, ako je možné, že to funguje? Neviem, neviem, a ešte raz neviem. Viem len, že tomu manažérovi z Nestlé, ktorý presvedčil svojich šéfov, aby v bujarej krajine, kde sa dá jesť všetko, čo rastie, predávali suché rezance s argumentom, že šetria čas pri varení, by som dal Nobelovu cenu za marketing. Lebo ak taká zdanlivá absurdnosť funguje v Papue-Novej Guinei, prečo by niečo podobné nemohlo fungovať aj na Slovensku?
„Viete si predstaviť, čo motivuje ľudí, ktorí majú nekonečne veľa času, na to, aby si kupovali výrobok, ktorý im čas šetrí?“
Ďakujem za každú odpoveď.
S pozdravom, všetko je inak!
