Keď som mal 9 rokov, celá rodina aj s babičkou sme emigrovali do Západného Nemecka. Na poľskom fiate, obložení najpotrebnejšími vecami, ktoré nám mali pomôcť prežiť prvé týždne v emigrácii. Otec ako veselú príhodu neskôr spomínal, že babičke sa aj napriek jeho razantnému nesúhlasu podarilo do batožiny prepašovať niekoľko pohárov domácej bravčovej masti. Vraj by sme sa v cudzom svete bez nej len sotva zaobišli.
Čítaj ViacPravda je taká, že mám harmonické manželstvo. S manželkou sa bijeme iba kvôli končekom chleba. Aj to len v sobotu. Keď ráno prinesiem z pekárne za rohom ešte teplý voňavý peceň, hneď mu amputujem oba chrumkavé končeky a pokiaľ manželka vstane, rýchlo ich zjem.Viem, aká búrka bude nasledovať, no napriek tomu neviem odolať. Končeky chleba sú vášeň! ...
Čítaj ViacStalo sa to 11. januára 2010, tesne pred polnocou. Vybral som sa nakupovať do hypermarketu, hladný ako vlk. Aby som čo najrýchlejšie nasýtil aspoň očné chuťové poháriky, zamieril som si to rovno medzi čokolády – a vtom sa to stalo! Uvidel som fatamorgánu, po ktorej túžia všetci noční vyjedači chladničiek. Obrovský transparent s nápisom „Jedzte v noci – schudnete!“, a pod ním nastúpené všetky známe značky čokolád s nápisom „night“. Obzrel som sa vedľa a tam na hákoch viseli night klobásky, night salámy, dokonca night slanina. V ďalšom regáli boli jogurty. Nad nimi nápis „Už nielen light, ale dokonca night“. Jogurty nielen bez tuku, ale aj bez akýchkoľvek - výčitiek svedomia. Až mi srdce poskočilo! Night potraviny! To je nápad! Len si to skúste predstaviť. Myslím, že každý poznáme vo svojom okolí niekoho, ...
Čítaj ViacMinulú sobotu ráno som omylom vypil saponát na umývanie riadu. O veselú sobotu sme mali doma postarané. Vždy, keď som chcel niečo povedať, tak sa z mojich úst vyvalili bublinky. Moje deti sa išli popukať od smiechu. Klasik hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré, len často nevieme na čo. Minulú sobotu som si jasne uvedomil, že ešte nikdy v živote som tak intenzívne a tak dlho nemyslel na bublinky. A vtedy mi to napadlo! Taká anomália! Všetky značkové minerálky a stolové vody sú sýtené rovnakými, úplne bežnými, neznačkovými bublinkami. Hrôza! Všetci výrobcovia značkových vôd do minerálok tlačia rovnaké, obyčajné neznačkové bublinky! A my spotrebitelia držíme hubu! ...
Čítaj ViacBol som na pohrebe kamarátovej mamy a bolo to veselšie, ako som očakával. Brat zosnulej, zhrbený deduško so sivou dlhou bradou, stál nad hrobom a mlčky prijímal kondolencie. Zrazu k nemu pristúpila distingvovaná staršia pani celá v čiernom a povedala: „Nejaký ste bledý, nie je vám zle?“
Deduško zdvihol zrak, pozrel dáme do očí a s kamennou tvárou pozostalého odvetil: „Ďakujem, milostivá, som v poriadku. Tá bledosť, to je len naša rodinná farba. Všetci v našej rodine sme mali odjakživa farbu hruškového hovna.“ Nastalo hrobové ticho… a potom… smiech a uvoľnenie ...
Nedávno som v časopise čítal rozhovor so známym cestovateľom, ktorý si povzdychol, že už nie je na svete čo objavovať. Ľudia vraj už všade boli. Myslím, že keby ho počuli ryby, počúrali by sa od smiechu. Ryby totiž najlepšie vedia, že väčšina povrchu našej zemegule leží ľuďmi neobjavená - pod vodnou hladinou. Veci sa jednoducho často majú inak, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Michael Novak vo svojej známej knihe Biznis ako poslanie píše, že spoločným znakom úspešných ľudí v biznise je, že majú do vecí hlboký vhľad, že vidia pod povrch javov, pod ich hladinu. Často na to myslím, keď sa ...
Čítaj Viac„To, že budete poznať minulé stratégie iných firiem, vám nepovie nič o tom, čo máte dnes urobiť vy, aby ste v budúcnosti boli úspešní,“ povedal raz niekto múdry a podľa mňa je to úplne presné. Riadiť sa minulosťou pri plánovaní budúcnosti je ako šoférovať auto pohľadom do spätného zrkadla. To, že máte za sebou 100 km rovnej cesty, ešte neznamená, že práve nevchádzate do ostrej zákruty. A to sa s nami všetkými práve deje. Nič nie je, ako bolo. Všetko je zrazu inak. Po uplynulom roku je už, zdá sa, aj najväčším optimistom jasné, že táto divoká jazda sa nedá zvládnuť urputným pozeraním sa do spätného zrkadla. Píšem to preto, lebo v poslednom čase sa ma moji známi aj neznámi čoraz častejšie pýtajú, čo majú robiť, aby sa im opäť darilo. Pýtajú sa ma, ako by vyzerala taká alternatívna marketingová cesta pre ich firmu ...
Čítaj ViacObdivujem ľudí, ktorí vedia o komplikovaných veciach hovoriť jednoducho a - krátko. Pretože hovoriť komplikovane a dlho vie každý blbec. Aj ja ☺. Ako raz dávno, ešte za komunizmu, keď sme na vysokej škole mali spoločný „čurbes“ študentov a pedagógov, ktorého jediným cieľom bolo poriadne sa zoťať. Niektorí tomu hovorili aj „bližšie sa spoznať“... Vtedy bola taká doba, že pred každou takouto veselou udalosťou musel byť politický príhovor. Niekto zo študentov mal na úvod chvíľu pohovoriť napríklad o úlohe Vladimíra Iljiča Lenina pri formovaní mladej generácie. Nikomu sa do toho nechcelo, tak hovorím: „Ja si to zoberiem a chvíľu teda pohovorím“...
Čítaj ViacJe málo ľudí, ktorí snívajú o tom, že raz budú chudobní ako kostolné myši. Väčšina normálnych smrteľníkov túži po primeranom bohatstve. Niektorí od detstva veria, že zdedia zlatú baňu, iní majú prepracovanejšie postupy. Napríklad môj kamaráť si chcel kúpiť ľadovec, poistiť ho na horibilnú sumu a potom nenápadne odtiahnuť do teplých morí. Cesty k legálnemu profitu sú rôzne a ja Vám dnes jeden námet na premýšľanie ponúknem ...
Čítaj ViacNiekedy som si myslel, že ľudia milujú, keď im reklama vymýva mozgy. Dnes už viem, že normálni ľudia reklamu neznášajú. A keďže tí, ktorí reklamu robia, ju milujú, je jasné, že reklamní tvorcovia nie sú normálni. Z toho treba vychádzať. A z toho vychádzam vždy, keď sa ma niekto pýta, čo si myslím o tej-ktorej reklame. Čo si ja myslím, je nepodstatné. Dôležité je, čo si myslia tí, ktorým je určená. Tých sa spýtajte...
Čítaj Viac